Vypracovanie znaleckého posudku u skúseného znalca prináša množstvo výhod.

K čomu znalecký posudok slúži?

Pod pojmom znalecký posudok sa skrýva dokument, ktorý je súborom výsledkov špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Vypracovávanie znaleckého posudku sprevádza dodržiavanie prislúchajúcich vyhlášok a zákonov. V tomto prípade je teda najlepšie, ak ho vypracuje odborník, čiže expert, zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Zoznam znaleckých odborníkov a zoznam znalcov nehnuteľností evidujú príslušné štátne orgány.

Skúsený znalec poskytuje záruku v tom, že podklady, ďalšie skutočnosti a z nich vyplývajúce závery zaznamenané v znaleckom posudku, boli riadne preštudované a skúmali sa na vysokej odbornej úrovni. Osoba, ktorá sa môže stať znalcom, musí preukázať niekoľkoročnú prax v danom odbore. Jej úlohou je ďalej sa vzdelávať a na základe nadobudnutých skúseností a znalostí zložiť odborné skúšky. Znalcom sa môže stať aj právnická osoba (označuje sa ako znalecká organizácia alebo znalecký ústav), v tom prípade združuje aspoň troch znalcov – fyzické osoby.

V našej spoločnosti stretnete jedine znalcov s mnohoročnou praxou a kvalitnými výsledkami v oblasti ohodnocovania nehnuteľností. Našou devízou je fungovanie a poskytovanie služieb na celom území Slovenska. S dôverou sa na nás môžete obrátiť prakticky s akéhokoľvek kúta našej prekrásnej krajiny.

Využitie znaleckého posudku: v občianskoprávnom konaní, v trestnom konaní, v obchodných vzťahoch

Naši znalci sa špecializujú na vyhotovovanie posudkov najmä z oblasti stavebníctva a v týchto ďalších odvetviach:

• majetkové vysporiadania
• nákup, predaj a investovanie do nehnuteľností
• oceňovanie s cieľom poskytnutia úveru, leasingu
• oceňovanie v prípade exekúcie, dražby, insolventného konania
• určenie výšky škôd pri poistných udalostiach
• určenie výšky materiálnej straty spôsobenej zamestnancom, obchodným partnerom atď.

Znalecký posudok potrebujete často predložiť v týchto inštitúciách:

• banky
• súdy
• finančný úrad
• obecné a krajské úrady
• advokáti a notári
• exekútori
• insolventní správcovia a likvidátori

Znalecký posudok obsahuje:

• popis posudzovanej nehnuteľnosti
• výpočty vybranými metódami
• analýzu trhu
• záverečnú rešerš
• nevyhnutné prílohy
• znaleckú doložku znalca
• podpis
• pečiatku

Našich znalcov nájdete aj vo vašom meste

Potrebujete kvalitný znalecký posudok a neviete, či pôsobíme aj vo vašom meste?  Neváhajte nás kontaktovať alebo si vyberte znalca podľa kraja priamo tu: Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Banská Bystrica, Žilina, Košice, Prešov.

Ak preferujete priamu komunikáciu, v menu “Kontakt” si vyberte váš región a kedykoľvek nás kontaktujte.

Geodetické služby nájdete na webe dobrygeodet.sk.

Základné otázky a odpovede na tému ZNALCI, ZOZNAM ZNALCOV A ZNALECKÉ POSUDKY

Výkon činnosti znalca, ale aj tlmočníka či prekladateľa definuje Zákon číslo 382/2004. Ten taktiež upravuje ich práva a povinnosti, stanovuje podmienky na výkon znaleckej činnosti znaleckých ústavov a postavenie Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý je, okrem iného zodpovedný aj za správu verejného dokumentu s názvom zoznam znalcov. Zoznam znalcov eviduje všetkých oprávnených znalcov, ministerstvo zoznam znalcov pravidelne aktualizuje a informácie sú k dispozícii online prostredníctvom webových stránok.

Kto je znalec?

Jednoducho povedané, znalec môže byť štátom splnomocnená fyzická alebo právnická osoba, pričom musí spĺňať určité podmienky stanovené zákonom. Základnou podmienkou je, že musí byť zapísaná do zoznamu znalcov alebo musí byť ustanovená za znalca, prekladateľa či tlmočníka orgánom verejnej moci. Za znalca nezapísaného do zoznamu znalcov väčšinou stanovuje orgán verejnej moci osobu v prípade, keď napríklad nie je pre žiadaný odbor alebo odvetvie zapísaný žiadny znalec, prípadne ak využitie služieb zapísaného znalca by bolo neúmerne nákladné. V tomto prípade však môže znalec činnosť vykonávať len pre súd alebo iný verejný orgán.

Znalci, tlmočníci alebo prekladatelia, ktorých eviduje zoznam znalcov vykonávajú znaleckú činnosť pre zadávateľa, ktorým môže byť iná fyzická či právnická osoba, súd alebo iný orgán verejnej moci. Za vykonanú činnosť si znalci účtujú odmenu, t.j. znalečné. Ak je zadávateľov viacej, znalečné delia medzi seba, pričom znalci sú oprávnení požadovať preddavok na výkon znaleckej činnosti. Asi najznámejším znaleckým úkonom sú znalecké posudky, v ktorých znalci opisujú zistený stav, definujú a hodnotia úlohy, ktoré im zadávateľ dal. Použité metódy znaleckého skúmania, ktoré obsahuje znalecký posudok, musí vedieť znalec vysvetliť a zdôvodniť ich výber.

Aké práva a povinnosti plynú znalcovi – fyzickej osobe?

Základnou povinnosťou znalca je, aby znaleckú činnosť vykonával samostatne. Existujú však aj výnimky, ktoré určuje osobitný predpis. Znalec je tiež povinný úkony vykonávať riadne, v určenom termíne, nestranne, účelne a hospodárne. v prípade, že si znalec neplní niektorú zo svojich základných povinností, môže byť na návrh zadávateľa ministerstvom sankcionovaný. Informácie o udelených sankciách, zastavení činnosti či vyškrtnutí zo zoznamu znalcov obsahu zoznam znalcov pri každom znalcovi v ňom zapísanom.

Znalec môže na zodpovedanie čiastkových úloh zadaných zadávateľom pribrať na posúdenie konzultanta s príslušného odboru, avšak zodpovednosť za správny obsah úkonu, ktorým je napríklad znalecký posudok, zostáva na znalcovi. Znalecký úkon vykonaný znaleckou organizáciou alebo znaleckým ústavom podpisuje štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore. Pri vypracovaní znaleckého úkonu sa uvedie, kto ho vypracoval a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci osobne potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenia.

Znalci sú taktiež povinní zúčastňovať sa na povinných odborných seminároch, ktoré organizuje ministerstvo v súčinnosti so znaleckými ústavmi. Semináre sú organizované vždy pri zmene právnych predpisov, ktorú súvisia s činnosťou znalcov. Napríklad, ak by došlo k úprave ako majú vyzerať a čo nové by malo obsahovať znalecké posudky, ministerstvo oznámi znalcom termín

organizovania seminárov. Okrem povinných odborných seminárov existujú aj nepovinné, pri ktorých si znalci sami určia či sa seminára zúčastnia alebo nie.

Chcete sa stať znalcom? Pripravte sa na hodiny a dni strávené špecializovaným vzdelávaním a prípravou na skladanie odbornej skúšky či odborného minima.

Špecializované vzdelávanie, odborná skúška aj odborné minimum sú organizované a riadené ministerstvom alebo povereným znaleckým ústavom.

1.) Špecializované vzdelávanie

Účelom špecializovaného vzdelávania je najmä príprava budúceho znalca pre schopnosť aplikácie teoretických znalostí v odbore, v ktorom chce uchádzač získať znalecké oprávnenie. Je relatívne rozsiahle, keďže trvá minimálne 300 hodín. Úspešné absolvovanie špecializovaného vzdelávania sa preukazuje písomným potvrdením.

2.) Odborné minimum

Počas absolvovania odborného minima získa žiadateľ základné vedomosti o právnych predpisoch týkajúcich sa výkonu znaleckej činnosti, o potrebnej metodike na výkon činnosti znalca, naučí sa ako správne viesť denník znalca a oboznámi sa s predpísanou formou a obsahom znaleckého úkonu, ktorým je napríklad odborné stanovisko, odborné vyjadrenie či znalecký posudok. V prípade úspešného ukončenia odborného minima budete hodnotený ako „vyhovel“ a o výsledku dostanete písomné vyjadrenie realizujúceho ústavu.

3.) Odborná skúška

V prípade, že ste sa rozhodli stať sa znalcom, pozvánka na odbornú skúšku by vám mala prísť približne osem týždňom pred jej stanoveným termínom. môžete ju vykonať v slovenčine alebo v inom úradnom jazyku členských krajín EÚ, ak o to vopred požiadate. Účelom odbornej skúšky je zistiť, či má budúci znalec potrebné vedomosti a je dostatočne prakticky pripravený na riadny výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti. Odborná skúška znalca obsahuje písomnú a ústnu časť. Písomnú časť tvorí desať otázok. V nich sa zisťuje teoretická pripravenosť uchádzača zo znaleckej činnosti a súčasťou sú aj otázky venované téme znalecké posudky. Znalecký posudok preveruje najmä schopnosť budúceho znalca aplikovať postupy, metodiku a odborné predpisy, ktoré sú dôležité pre korektne vypracované znalecké posudky. Otázkami z teórie sa preukazuje najmä znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov o podmienkach výkonu znaleckej činnosti a znalosť odborných predpisov v danom odbore a odvetví. Počas ústnej časti odbornej skúšky žiadateľ preukazuje svoju prax a osobné predpoklady na výkon činnosti ako znalca.

Odbornú skúšku budúci znalci skladajú pred skúšobnou trojčlennou komisiou. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom jedným z členom je vždy aj jeden zástupca ministerstva. Predsedom komisie môže byť len znalec z odboru alebo odvetvia, ktorý je predmetom vykonávanej skúšky. Ak takýto znalec neexistuje, predsedom komisie môže byť aj iná osoba, u ktorej je vďaka jej vzdelaniu a praxi garantované kvalifikované vykonanie odbornej skúšky v predmetnom odvetví či odbore.

V odbore zdravotníctvo a farmácia sa miesto odbornej skúšky skladá špecializačná skúška na akreditovanej vzdelávacej inštitúcii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Jednou

s podmienok jej zloženia je aj minimálne sedemročná prax absolventa lekárskej fakulty v požadovanom odvetví.

V prípade, že z odbornej skúšky získate výsledok s hodnotením „vyhovel,“ získate od organizátora potvrdenie o jej zložení. Ak nevyhoviete, máte možnosť reparátu, najskôr však opäť po šiestich mesiacoch.

Overuje sa aj po zápise do zoznamu znalcov odborná spôsobilosť znalca?

Áno, jednou z povinností, ktoré znalci majú aj po úspešnom zápise do zoznamu znalcov je ich ďalšie vzdelávanie sa. Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva podľa potreby, spravidla každých päť rokov. Overovanie odbornej spôsobilosti zabezpečuje overovacia komisia. Okrem písomného testu a ústnej skúšky komisia kontroluje vypracované znalecké posudky a iné znalecké úkony, ktoré znalec robil počas svojej praxe.

Kedy je potrebná vyrovnávacia skúška?

Cieľom vyrovnávacej skúšky je overenie odborných znalostí a schopností uchádzača o zápis do zoznamu znalcov podľa príslušného odboru alebo odvetvia. Uplatňuje sa vtedy, ak napríklad o zápis žiada znalec, ktorý má oprávnenie pre vykonávanie znaleckej činnosti v inej krajine, avšak v ktorej sú rozdiely v požadovaných právnych predpisoch v porovnaní so slovenskými. Vyrovnávaciu skúšku vykonávajú znalci v štátnom jazyku pred komisiou.

Aké sú identifikačné znaky oprávneného znalca?

Znalec má pri zápise do zoznamu znalcov oprávnenie pre vyhotovenie úradnej pečiatky. Jej odtlačok je modrej farby. Taktiež je identifikačným znakom preukaz znalca. Jeho vyhotovenie, ako aj aktualizácia v prípade zmeny osobných údajov, je . Osobný spis znalca, obsahuje odtlačok jeho pečiatky a podpisový vzor, pri právnickej osobe podpisový vzor štatutárneho zástupcu. Na overenie si informácii o znalcovi slúži zoznam znalcov.

Ako má vyzerať a čo má obsahovať znalecký posudok?

Znalecký posudok má predpísanú štruktúru, štandardizovanú osnovu. Podľa nej musia znalecké posudky obsahovať:

1. titulnú stranu – na nej znalci uvádzajú označenie „Znalecký posudok;“ svoje identifikačné údaje; údaje zadávateľa; číslo objednávky, pod ktorým znalec vypracovávaný znalecký posudok na dom či inú stavbu alebo nehnuteľnosť eviduje; číslo a rok, kedy bol znalecký posudok vypracovaný; označenie celkového počtu strán vrátane príloh a počet odovzdaných vyhotovení. Znalci majú povinnosť archivovať znalecké posudky po dobu minimálne 10 rokov a na požiadanie zadávateľa znalecký posudok doplniť alebo vyhotoviť jeho kópiu.
2. úvodnú časť – v nej znalci popisujú úlohy, ktoré majú riešiť podľa zadania v objednávke alebo uznesení, pokiaľ je zadávateľom súd alebo iný štátny orgán. K úlohám je tiež priradené číslo uznesenia alebo objednávky a právny predpis spoločne s ďalšou literatúrou, ktorú znalec použil, keď vypracovával znalecký posudok na dom, či inú nehnuteľnosť. Súčasťou je tiež dátum vyžiadania znaleckého posudku. V úvode znalci opisujú aj podklady, ktoré pri skúmaní použili. Pokiaľ je objednávateľom fyzická alebo právnická osoba, znalecký posudok nehnuteľnosti obsahuje v úvode aj popis právneho úkonu, pre ktorý sa má znalecký posudok použiť.
3. posudok – v tejto časti sa znalec zaoberá samotným skúmaním podstaty znaleckého skúmania, robí v nej potrebné výpočty a hodnotenia. V posudku je tiež zdôvodnený výber metódy, ktorú použili pri znaleckom skúmaní. Pokiaľ sa jedná o znalecké posudky na stavby a nehnuteľnosti, znalci v časti posudok vypočítavajú ich východiskovú, technickú hodnotu a nakoniec aj všeobecnú hodnotu.
4. záver – v záverečnej časti znalci odpovedajú na otázky zadávateľa uvedené v úvodnej časti. Taktiež rekapitulujú vypočítané všeobecné hodnoty a uvedú konečný, zaokrúhlený výsledok stanovenia hodnoty skúmanej nehnuteľnosti. Na konci záverečnej časti znalci uvádzajú miesto a dátum vyhotovenia posudku, znalecký posudok podpíšu a dajú odtlačok pečate, ktorý by sa mal nachádzať mimo podpisu.
5. prílohy – obsahujú povinné prílohy aj nepovinné. Z tohto pohľadu sa môžu znalecké posudky značne líšiť. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť aj samostatnú časť, ktorá nie je zviazaná so znaleckým posudkom. V takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca.
6. znaleckú doložku – obsahuje identifikačné údaje znalca, odbor a odvetvie, v ktorom je znalec oprávnený vypracovávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu, pod ktorým znalec znalecký posudok nehnuteľnosti eviduje vo svojom denníku znalca.